when i need to talk

Prvý týždeň školy, krásne zakončený

7. september 2013 at 13:44 | leny
Je to už dobrý týždeň čo som sa neozvala a nekomentovala. Napriek tomu som vaše blogy pravidelne kontrolovala či máte niečo nové, a čítala vaše články. Prvý školský týždeň mám zrejme všetci úspešne za sebou.

V našej škole sa zmenilo skoro všetko. Ako trieda sme mali šancu na nový začiatok, a ako trieda sme si ju zrejme aj skazili. Nová treidna učiteľka, skoro na každý predmet nový učiteľ, alebo učiteľ čo nás ešte nič neučil. Ale no, nepredviedli sme sa najlepšie. Neukázali sme však ani naše najhoršie stránky, len to že sa nám do školy chodiť nechce a sme veľmi ukecaný už veľa učiteľov vie.
Do triedy nám pribudli aj dve nové spolužiačky. Obe sú veľmi milé a hoci ani z jednou z nich nemám veľa spoločného (nečítajú knihy, nepozerajú anime, nečítajú mangu, nemajú blog, nepočúvajú to čo ja,...) tak je s nimi sranda. Obzvlášť s Mišou som si sadla a poviem vám že je to perfektné stvorenie. Ešte ho treba skaziť :D

Okrem noviniek v škole, mám aj jednu veľmi veľmi veľkú novinku doma. Je to krásny nový 2ý palcový iMac s najdokonalejším programom na svete- Aperture (Photoshop môže zaliezť, Aperture je proste kráľ :D). Včera ho otec doniesol domov a poviem vám že ten zvuk, ten obraz to všetko je geniálne. Hohoho, konečne budem hovoriť pravdu keď poviem že doma nemáme žiaden počítač s Windowsom (doteraz sme mali ale proste bol pokazený, starý a nevyužívaný). Toho miláčika milujem.

Mám pripravené aj dve nové recenzie ale uvažujem že na recenzie a takéto veci, by som založila nový blog ale nie som si tým taká istá. Viem však že má neskutočne baví písať ich a síce v tom nie som nejako extrémne dobrá, aspoň to človek nemôže nazvať kráľovstvom spoilerov kedže tým sa pri recenziách snažím vyhýbať. Momentálne trávim skoro všetok čas čo som na internete, na mojom tumblr kde sa mi mimoriadne darí (vyše 200 followerov je pre mňa neskutočný úspech).

Na blog budem prispievať oveľa menej kedže momentálne akosi nemám náladu. Ale aspoň viete že na vás nezabúdam.

Pocit, na ktorý ešte slovo nevymysleli.

15. july 2013 at 17:16 | leny
O svojom živote väčšinou píšem v rubrike life notebook, ale ako iste viete, je to tam celé jedna veľká metafora (myslím, v slovenčine som nikdy nevynikala) a väčšinou píšem o istých pocitoch. Dnes by som to nedokázala. Nech si myslíte že som akokoľvek šikovná, talentovaná a že mám krásne články, som v skutočnosti neschopná lebo neviem ani povedať čo teraz cítim.
Niekto by to nazval eufóriou, no toto slovo mi príde nevhodné.

Zažívam neskutočnú radosť z úspechu a aj novonadobudnutého priateľstva (k tomuto sa ešte dostanem). Včera (no, dnes vyšiel článok ale včera) ma prijali do novozaloženého klubu "Blogová elita". Je to dielo dvoch úžasných, talentovaných a skúsených bloggeriek Sydney a Infinity. To prijatie spôsobilo masový nával nových návštevníkov, ktorým som ledva oplatila tie úžasné komentáre. Keď si uvedomím že niektoré bloggerky sú na takýto počet komentárov zvyknuté, začne sa mi točiť hlava a ruky mi stuhnú od strachu že raz budú musieť písať tak veľa. Ale stále bolo super keď som objavila toľko nových blogov a ich autrov vďaka tým skvelým komentárom. Narazila som na skvelú fotografku (Any), vďaka jednému dievčatu som spoznala novo založenú skupinu, ktorá mi prišla veľmi sympatická a všetky fotky boli tak nápadité a jedinečné (Christie) a mnoho iného. Pre mňa to vlastne bol zážitok a radosť odpisovať na tie komentáre.

Taktiež mi to nedá pochváliť sa s jedným...vlastne hneď dvoma úspechmi. Prvý krát som sa objavila na titulke blog.cz s mojím predchádzajúcim blogom a fotografiami z Hallstattu niekedy v priebehu minulých dvoch týždňov. Keď som sa o tom dozvedela od Jessie, skoro som vybuchla radosťou. A čo dnes neuvidím? Opäť som sa tam našla. Môj článok o behaní, ktorý ja osobne nepovažujem za nič prudko kreatívneho sa tam objavil taktiež. No jednoducho, koho by to nepotešilo?!

Fajn :) A teraz niečo k dnešnému programu, na ktorý som sa tak tešila. Len tak sa poprechádzať s tak perfektnou osobou ako je on bolo úžasné. Ešte som sa asi nikdy nedokázala takto rozprávať s chalanom. Úplne nenútený rozhovor, dve krásne hodiny strávené v jeho spoločnosti. Ešte ho naučiť piť zelený čaj a bude to dokonalé. Najlepšie na tom celom je to, že hoci sme úplne rozdielny, rozumieme si. Hoci v povahe sme ako život a smrť, na maličkostiach sa dokážeme zhodnúť. Pri ňom sa človek musí usmievať. Nedokážem si uvedomiť ako som mohla celé 3 roky prehliadať jeho prítomnosť v triede a na matematike to že sedel vedla mňa. Vaša Adele sa nachádza v siedmom nebi.

Takže pre dnešok to bude všetko, samozrejme na krásne komentáre budem odpovedať ešte stále, no musím vymyslieť s Jessie nejaký dizajn. To viete, dlžím jej ho už vyše mesiac a stále nikto nevie ako by mal vyzerať. Fotografia je od hutzimbl. No, dokonalo to vystihuje moje akutálne pocity.

 
 

Advertisement