wanderlust

Wanderlust (kapitola tretia)

18. august 2013 at 11:47 | leny
Po dlhom čase opäť jedna kapitola z Wanderlust keď mi tvrdíte že sa vám to tak páči. :3 Ako mnohí z vás hovorili že sa stretnú, hmm, uvažujem či vám niečo prezradiť alebo nie. Ale tak radšej si to nechápm pre seba nech nebudete sklamaní. Dúfam že sa vám aj táto kapitola zapáči, nie je príliš dlhá tak dúfam že vám to prekážať nebude. Na štvrtú kapitolu sa môžete tešiť už čoskoro, ale samozrejme nechám miesto aj pre iné články, len musím prísť na to aké iné články. Ak máte niečo o čom by ste tu chceli vidieť článok, kľudne napíšte do komentárov ^^

Zpanikáril som. Pripravenú prezentáciu som sa totiž poriadne nenaučil a teraz mi hrozilo že pohorím pred jedným z najvyšších šéfov a jeho podriadenými. Nevedel som čo mám robiť. V tej chvíli plnej hrôzy, paniky a stresu som vypustil z hlavy aj to kvôli čomu tu som. Jediné na čo som myslel, bol neúspech. Ale to nebolo veľmi motivačné a povzbudivé. Musel som sa z toho nekonečného bludiska nejako dostať a začať uvažovať ako dospelý muž a nie ako dieťa, ktoré sa nevie rozhodnúť medzi farbičkami. A v tom sa mi pred očami zjavil jej úsmev.

Nedokázal som to vysvetliť, ale ten obraz ma akosi upokojil. V hlave sa mi urobili jasnejšie a ja som začal uvažovať o tom čo za prezentáciu tu mám predviesť. Bola to moja prvá pracovná príležitosť po dlhej dobe. Akási zahraničná firma mi ponúkla prácu a povedala že potrebuje postaviť novú budovu, na tomto konci sveta. Nemohol som odmietnuť. Dnes som mal prezentovať svoje návrhy. V tom som však začal premýšlať nad tým, prečo som chcel byť práve architektom. Ako malý som si rád kreslil rôzne stavby a prenieslo sa to aj do mojej dospelosti, avšak postupom času som to už nebral ako detskú zábavu. Nemohol som. Bola to moja práca, niečo čo ma malo živiť a ochrániť pred pobytom na uliciach.

Wanderlust (kapitola druhá)

3. august 2013 at 14:35 | leny
Takže, aj keď prvá kapitola nemala nejako veľa ohlasov, rozhodla som sa pridať aj druhú. Nebudem si to písať sama pre seba. Aby som vám to trošku vysvetlila, príbeh je písaný z dvoch pohľadov. Aj z pohľadu muža, aj ženy. Bude sa to striedať takže najbližšie očakávajte tretiu kapitolu z pohľadu muža. Píšem momentálne štvrtú, opäť ma tento príbeh pochytil a som za to veľmi rada. Tak dúfam že sa vám bude páčiť aj táto kapitola a pokiaľ ste ešte nečítali tú predchádzajúcu, tak o článok nižšie :) Je tiež dosť možné že s 10 days photo challenge dnes nič nepribudne. Chcem pridávať články tak že každý deň jeden a potom mi tá challenge neumožnuje pridávať nič iné len fotografie. Takže to možno bude tak že každý druhý deň.

ONA
Nachádzala som sa hlboko vo svojich myšlienkách o mužovi z kaviarne. To, že ma pozoroval som si všimla už hneď na začiatku keď sa ešte neodvážil vstúpiť. Namiesto toho aby som kreslila zvyčajné prostredie kaviarne som začala kresliť jeho tvár. On si však ani nevšimol keď som sa naňho kútikom pozrela aby som vedela lepšie zakresliť jeho pery a nos. Bol zvláštny a niečím, čo nedokážem popísať, ma neskutočne priťahoval. Zdal sa mi byť iný ako ostatný. Ale život ma naučil že nič nie je také ako sa zdá. Snažila som sa zahnať myšlienky naňho no nedarilo sa mi to ani v najmenšom. Zo zadného vrecka na nohaviciach som vytiahla kľúče a otvorila dvere na svojom byte. Zavŕzgali, tak ako vždy,pre iných by to bol neznesiteľný zvuk ale ja už som si na to zvykla a považovala to za isté privítanie. V malej, úzkej chodbe som si vyzula plátené tenisky a odložila ich do poličky. Okrem nich tam bolo niekoľko podobných, len inej farby a jedny viac zničené ako druhé. Plátené tenisky boli mojou obľúbenou formou obuvy a najradšej zo všetkého som mala keď už boli staré a zničené. V nových topánkach som sa nikdy necítila príliš pohodlne.

Wanderlust (kapitola prvá)

2. august 2013 at 20:16 | leny
Povedala som vám že si chcem nájsť počas projektu aj miesto na nejaký písaný článok a tu je. Je to poviedka z môjho malého archívu rozpísaných vecí čo zrejme nikdy nedokončím. Dnes som sa rozhodla to opäť vytiahnuť. V podstate je to niečo na pokračovanie avšak dám sem iba túto jednu kapitolu (pokiaľ by bol záujem, môžem pridať aj viac častí ale to iba keby ste chceli). Nie je to ani tak dlhé ale rozhodne je to dlhšie ako moje iné jednorázové poviedky. A skôr ako sa teda pustíte do čítania by som vám chcela povedať o bloggerke, ktorá sem prišla z blogspotu a jej blog rozhodne stojí za to (už je aj hore :D) Je to wanderers, veľmi milé a talentované dievča. Rozhodne jej blog navštívte. A teraz už poviedka.

Sedela v asi tej najstaršej kaviarni akú človek mohol v tomto malom mestečku nájsť. Cez plecia jej padali plavé vlasy ako vodopád a na nose mala okuliare, ktoré by každému inému pridali na veku aspoň pár rokov. Ale jej nie. V rukách držala ceruzku, ktorú keď neohryzovala tak s ňou niečo čmárala do malého bločku, ktorý mala položený pred sebou. Pri bločku bola káva a tanierik s nahryznutým čokoládovým zákuskom. Sledoval som ju už dobrých desať minút a stále mi správaním pripomínala viac nejakého divného tvora z inej planéty ako človeka. Bola až príliš krásna, príliš zaujímavá na toto mesto. Zahodila svoj život, tým že tu bývala. Keby odišla mohla by z nej byť topmodelka ale namiesto toho žila svoj život kreslením si do zápisníka a pojedaním kalorických bômb v akýchsi starých kaviarňiach, ktoré boli dobré akurát tak na zatvorenie. Očarený som vošiel do kaviarne.
 
 

Advertisement