articles on theme

Štúdium jazykov

19. july 2013 at 14:40 | leny
Chcem oznámiť nový rekord. V priebehu dvoch týždňov sa moje dva blogy (jeden aktívny, druhý nie), objavili celkovo tri krát na titulke blog.cz. Bluebon sa tam dnes objavil prvý krát a ani si neviete predstaviť ako ma to potešilo. Je tam vystavený článok s mojimi fotkami Toskánska a Benátok (tie dve fotky :D). Dnes som sa rozhodla že sa začnem naplno venovať taliančine, s mamou som uzavrela istú dohodu že ak nabudúci rok, môžem vynechať kurz angličtiny a ísť na taliančinu, každý mesiac prečítam aspoň jednu knihu v angličtine (ach, to je ale kruté :D) a v lete potom pôjdem na nejaký intenzívny kurz (viac krutá bť ani nemohla :D viac ako ďakujem povedať nedokážem). A teraz už k článku, dosť súvisiacom s týmto tu.

Jazyky, sú z môjho pohľadu, kľúčom k dobrej budúcnosti. V dnešnej dobe, je povinné vedieť aspoň jeden ďalší jazyk okrem vášho, a ak viete dva, ešte lepšie. Otvára vám to veľmi veľa nových ciest, vďaka ktorým, môžete študovať v zahraničí, pracovať v zahraničí, žiť v zahraničí a navyše vás budú považovať pri pohovore do práce za inteligentnejšieho ako toho kto jazyky nevie a tiež sa prihlásil že má záujem o to isté miesto. Určite všetci vieme, že takým tým základom je pre nás Slovákov (a môžem povedať že aj Čechov), nemčina a angličtina. Žijeme predsa len v oblasti kde je Nemecko a Rakúsko a všetci dobre vieme že vysoké školy tu nie sú na zahodenie. Avšak, bez nemčiny na to človek môže zabudnúť.

Potom k tej anglčtine. Je to akýsi celosvetovo uznávaný jazyk. Keď prídete na stárnku kde sú ľudia z celého sveta, môžete si všímnúť že sa tam rozpráva práve po anglicky. V škôlkách sa učí angličtina, na základnej sa učí angličtina a je to pre nás vyslovene povinný jazyk. Nedávno som mala šancu porozprávať sa s jedným angličanom. Načrtla som aj tému jazykov. Keď som sa ho opýtala či sa niekedy učil aj niečo iné ako angličtinu tak mi povedal že na škole mali volakedysi povinnú ešte španielčinu ale inak nie. A teraz ani to už nie je povinné. Následne som sa ho opýtala či mu to nevadí že vie iba po anglicky. Jeho odpoveď vyznela tak akosi nadradene a tón, ktorý použil ma znechutil. Povedal mi že mu to vôbec nevadí a že on očakáva že ľudia budú vedieť po anglicky. Toľko k povrchnosti ľudí čo sa narodili v anglicky hovoriacej krajine.


Jazyky sa dajú naučiť v škole, na jazykových kurzoch (ja osobne som tento rok navštevovala British Council v Bratislave a moja angličtina sa naozaj zlepšila) a samozrejme aj na internete. Taliančinu a španielčinu sa učím práve tak. Stránka (a už aj aplikácia do mobilu) Duolingo je podľa mňa najlepšia vec na učenie jazykov cez internet. Je to zadarmo, veľa sa tam človek naučí a má motiváciu vo forme Leaderboardov kde sa môže predbiehať s kamarátmi, v podobe srdiečok, ktoré počas lekcie nesmie stratiť, čím viac mu ich zostane, tým lepšie pre jeho bodové skóre na konci. Avšak dostupné jazyky na učenie sú tam iba španielčina, taliančina, portugalčina, nemčina a francúzština a je podmienkou že treba vedieť po anglicky (alebo po španielksy, to sa potom môžete učiť aj angličtinu :D).

Ja osobne sa momentálne okrem angličtiny a nemčiny venujem ešte taliančine, španielčine a plánujem začať s norčinou :). Baví ma to a som za to neskutočne vďačná. Za to že som pochopila že jazyky sú v dnešnej dobe veľmi dôležité a za to že moji rodičia ma stále podporujú v ich učení. Chcem študovať vysokú školu v Taliansku a práve preto som začala s taliančinou. So španielčinou som začala preto že je to zaujímavý jazyk a tak ako aj angličtina, aj španielčinu využijem na mnohých miestach vo svete. Norčína je už iba taká bočná láska. Nórsko je jednou z krajín, ktoré plánujem navštíviť.

Fotografia je od enko97. Je neskutočné koľko skvelých fotografov vďaka hľadaniu obrázkov do článku nájdem na dA.

Detský vzor

18. june 2013 at 19:28 | leny
Na dnešný článok som mala pripravených hneď niekoľko tém, avšak mohla som napísať iba o jednej. S výberom mi pomohla skvelá Arya, ktorej ešte stále dlžím design. Šikana bola príliš otrepaná, s tým som musela súhlasiť no aj tak sa tu niekedy objaví článok na túto tému. Potom som mala ešte niečo no to si neviem spomenúť čo. Tak nakoniec to skončilo pri detských vzoroch/idoloch. Musím poďakovať niekoľkým skvelým ľudom: Jass, Licorne a samozrejme Sydney. Tieto bloggerky spravili môj deň krajším a zlepšili moju náladu o 110%. Ďakujem.

Určite si všetci pamätáte, svoje detstvo a určite si pamätáte ako ste obdivovali nejakého superhrdinu, Hannu Montanu či iné často zobrazované osoby, či už reálne alebo nie. Možno si pamätáte že ste chceli byť ako on/ona, možno ste chceli byť ešte lepší a možno ste ich iba chceli aspoň raz za život stretnúť. Je to úplne bežná vec. Je tu však pár vecí, ktoré ma akosi dostavjú do momentu, keď neviem čo si o tom mám myslieť.

Pre dieťa je iba dobré, ak má niekoho, na koho sa chce podobať, má nejaký cieľ a učí sa ako byť cieľavedomé v živote. To chápem, a som naozaj rada že som patrila medzi tie deti, kedže cieľavedomosť je jedna z mojich mála naozaj užitočných vlastností. Druhá vec, je však to, že nie každé dieťa si za vzor vyberie princeznú či superhrdinu. V mnohých filmoch sú zlé postavy oveľa príťažlivejšie a síce dobro vždy vyhrá nad zlom, nie každému dieťaťu sa musí hneď vybaviť v hlave že zlý človek je jednoducho zlý a neurobí nič pre iných ako pre seba. Predsa len, tie zlé postavy bývajú viac cool ako tie dobré a deti chcú byť predsa cool.


Ďalšia vec, je dnešná finančná situácia mnohých rodín s deťmi, ktoré by radi dopriali svojim deťom to najlepšie a dali by im aj modré z neba čiže v prípade detí, figúrku Spidermana alebo Popolušky, no v dnešnej dobe, si výrobcovia za tieto hračky pýtajú až nehorázne sumy. Mnoho rodičov tak musí sledovať, smútok na tváričkách malých detí, ktoré nedokážu pochopiť, že nie je dostatok finančných prostriedkov na to aby im kupovali každý týždeň, novú hračku, kedže v dnes sa tieto hračky vyrábajú ako na bežiacom páse a každú chvíľku je niečo nové, niečo lepšie.

Mnoho hercov si možno ani neuvedomuje čo za obrovské bremeno to je, keď zoberú ponuku zahrať si vo filme niekoho, kto sa môže stať budúcou detskou hviezdou akou pre nás bola napríklad Hannah Montana, Selena Gomez či všetky ziveratká Littles Pet Shop, Polly Pocket či Barbie. Čo keď sa prihodí nejaká nešťastná náhoda, a daná osoba spraví niečo veľmi zlé? Dieťa to zistí, a bude si myslieť že je to v poriadku lebo predsa len, je to jeho detský vzor. Chce byť ako on(a).

V podstate sama nechápem, čo za názor mám, ako v jednom z mojich obľúbených seriálov, zoznam Pre a Proti je vážne skvelou možnosťou zistenia toho. Netrvdím že dieťa nemá mať svoj vzor, ale keď budem mať dieťa ja, radšej si odkontrolujem čo za veci pozerá, je lepšie ak bude mať do svojich 8 rokov za vzor princa, ktorý zachrnáil princeznú, ako zlého bojovníka, ktorý zomrel.

Za dnešnú fotografiu k článku ďakujem ~hersley. Nič lepšie som nájsť ani nemohla.

Osobnosti na internete

16. june 2013 at 20:24 | leny
Internet je v tomto naozaj dokonalý, keď ste na internete nemusíte byť tým kým ste v realite. Môžete byť celkom odlišná osoba, ktorá nemá nič spoločné s tou pravou osobou. Toto však zahŕňa aj ľudí, ktorí nemajú akokoľvek dobré úmysly a tým myslím konkrétne takých pedofilov. Ale nechcem hovoriť o tom, chcem hovoriť o bloggeroch. Kým v skutočnosti sú, aký sú a čo sa im preháňa hlavou keď kliknú na tlačítko 'Nový článok' na blogu? Je iba málo tých, čo sú rovnaký v realite aj na blogoch. Hoci ich články môžu byť plné optimizmu, v skutočnosti to môžu byť pesimisti, ktorí skúšajú aké to je písať v tom pozitívnom smere.

Nie som žiadna výnimka, keby ste ma mohli celý jeden deň pozorovať v škole, a nevedeli by ste že som ten kto píše tento článok, nikdy by ste si ma zrejme nespojili so mnou na internete. V realite som niečo nechutné a odporné, a preto že o tom viem, som si zvolila byť niekým kým by som chcela byť, kým sa snažím byť. Prekvapivé je však to, že mnoho ľudí čo sú na blogu, si zvolia byť príkladom toho čo na sebe mnoho ľudí nenávidí. Bývajú protivný, otravný a rovnako odporný ako ja v realite. Zaspamujú vám blog reklamami, budú vám písať ako veľmi sú vaše články hlúpe a oni sami nebudú mať ani jeden článok na blogu, z ktorého by ste sa mohli dozvedieť niečo o nich.


Otázkou je prečo sa snažia byť príkladom toho najhoršieho z ľudských vlastností, ktoré nám nadelil či už Boh alebo evolúcia. Odpoveď nie je u každého jedinca rovnaká, každý má na to iné dôvody a je to rozhodnutie daných jedincov takže im do toho v podstate nemám čo kecať, ale keď už ničia náš sen byť lepším aspoň cez naše články nevidím rozdiel prečo by som im ja nemala ničiť ilúziu o tom že sú niečo, čo bude mať niekto rád. Ich blogy po čase upadnú, prestane ich to baviť, ale za ten čas môžu napáchať veľkú škodu.

K tomuto článku ma inšpiroval jeden obrázok, s jednou obrovskou myšlienkou- On the internet you can be anything you want. It's strange that so many people choose to be stupid.
Za fotografiu k článku chcem poďakovať ~Trixx23, ktorá fotí nádherné fotografie a síce ani nevie že som jej fotografiu použila, urobí mi len a len dobre ak v budúcnosti nebudem musieť hľadať autora.
Dúfam že sa vám článok páčil, a že si ho prečíta aj niekto z tých "príkladov" aby zistili že to čo robia, pekné nie je.
 
 

Advertisement