Wanderlust (kapitola tretia)

18. august 2013 at 11:47 | leny |  wanderlust
Po dlhom čase opäť jedna kapitola z Wanderlust keď mi tvrdíte že sa vám to tak páči. :3 Ako mnohí z vás hovorili že sa stretnú, hmm, uvažujem či vám niečo prezradiť alebo nie. Ale tak radšej si to nechápm pre seba nech nebudete sklamaní. Dúfam že sa vám aj táto kapitola zapáči, nie je príliš dlhá tak dúfam že vám to prekážať nebude. Na štvrtú kapitolu sa môžete tešiť už čoskoro, ale samozrejme nechám miesto aj pre iné články, len musím prísť na to aké iné články. Ak máte niečo o čom by ste tu chceli vidieť článok, kľudne napíšte do komentárov ^^

Zpanikáril som. Pripravenú prezentáciu som sa totiž poriadne nenaučil a teraz mi hrozilo že pohorím pred jedným z najvyšších šéfov a jeho podriadenými. Nevedel som čo mám robiť. V tej chvíli plnej hrôzy, paniky a stresu som vypustil z hlavy aj to kvôli čomu tu som. Jediné na čo som myslel, bol neúspech. Ale to nebolo veľmi motivačné a povzbudivé. Musel som sa z toho nekonečného bludiska nejako dostať a začať uvažovať ako dospelý muž a nie ako dieťa, ktoré sa nevie rozhodnúť medzi farbičkami. A v tom sa mi pred očami zjavil jej úsmev.

Nedokázal som to vysvetliť, ale ten obraz ma akosi upokojil. V hlave sa mi urobili jasnejšie a ja som začal uvažovať o tom čo za prezentáciu tu mám predviesť. Bola to moja prvá pracovná príležitosť po dlhej dobe. Akási zahraničná firma mi ponúkla prácu a povedala že potrebuje postaviť novú budovu, na tomto konci sveta. Nemohol som odmietnuť. Dnes som mal prezentovať svoje návrhy. V tom som však začal premýšlať nad tým, prečo som chcel byť práve architektom. Ako malý som si rád kreslil rôzne stavby a prenieslo sa to aj do mojej dospelosti, avšak postupom času som to už nebral ako detskú zábavu. Nemohol som. Bola to moja práca, niečo čo ma malo živiť a ochrániť pred pobytom na uliciach.


Ale nebavilo ma to, nedokázal som sa nútiť robiť niečo čo som robiť nechcel. Hnusila sa mi myšlienka na to že to čo som ako malý chlapec miloval, som kvôli práci znenávidel. Avšak musel som v tom pokračovať. Musel som ničiť svoju detskú lásku ešte viac lebo nič iné som nemal. Peniaze som potreboval ako všetci ostatní. Vstúpil som do dlhej miestnosti plnej mužov v čiernych a šedých oblekov, žien v krikľavých kostýmoch a s unudenými výrazmi na ich tvárach. Týchto ľudí som zaujať nemohol. Nechceli byť zaujatí. Ich jedinou túžbou v tejto chvíi bolo to aby to čo najskôr skončilo a oni mohli odísť domov, ľahnúť si na sedačku s plechovkou piva a zapnúť televíziu. Vedel som to, lebo som bol volakedysi rovnaký. Nie, ja som bol stále rovnaký.

Odprezentoval som im to čo som chcel, to čo chceli počuť aby ma mohli poslať domov a oni aby mali pokoj. Ak by tú prácu ponúkli ešte niekomu inému, rozhodne by ju mal získať on. Ale zrejme by už nezniesli ďalšiu nudnú prezentáciu a tak mi s falošným úsmevom na tvári oznámili že som ich ohromil a že som tú prácu získal. Ja som im ukázal dokonalý príklad falšovaného nadšenia. Kým som vyliezol z budovy, vonku sa rozpršalo. S doskami, v ktorých som mal papiere z prezentácie, nad hlavou som sa rozbehol k najbližšej autobusovej zastávke.

V mŕtvom meste akým bolo toto veľa taxíkov nechodilo. Sadol som si na lavičku a v tichosti čakal kým dojde autobus. Nikto iný okrem mňa tu nebol. Síce prišiel o pár minút neskôr ako mal, mohlo mu to byť jedno. Nikto okrem mňa naň nečakal. Nastúpil som a sadol si čo najviac dozadu. Hlavu som si oprel o sklo a pozoroval ako kvapky dažďa stekajú po okne, jedna za druhou.

fotografia od Power-666
 

1 person judged this article.

Comments

1 suzanne ♣ | Web | 18. august 2013 at 12:52 | React

Páči sa mi že je to písané z pohľadu muža. A celkovo je to dobre písané.

Inak na HONESTY máš pozastavenie znamená že sa tam vrátiš?

2 Mel - melplace.blog.cz | Email | Web | 18. august 2013 at 12:53 | React

Ja keď som bola malá som, (podľa ostatných) krásne kreslila ale nezašlo to až tak ďaleko, že by som chcela byť architektkou. Aj tak som s tým prestala, nechcene, nemohla som stíhať hodiny saxofónu, školu a tréningy z atletiky. Falšovaného nadšenia. =D Nádherný článok, tak precítený. ;)

3 Rai. | Web | 18. august 2013 at 13:28 | React

Opět dokonalý díl, ikdyž mě mrzí, že se nepotkal s tou slečnou. Dlouho jsem žádnou povídku na blogu nečetla, nebavila mě ani jedna na kterou jsem narazila. Tahle povídka je první po dlouhé době, co čtu a strašně mě baví. :)

4 Liven | Web | 18. august 2013 at 14:32 | React

Je to anglický kokršpaněl :) A děkuji!
Mi jsme taky chtěli nechat ten ocásek oddělat, ale nakonec jsme změnili názor. :D

5 Infinity | Web | 18. august 2013 at 17:29 | React

Já se bojím, že by se mi mohlo jednou stát s prací něco takového a doufám, že to tak nebude. Doufám, že budu dělat povolání, které mě bude bavit a kam se budu ráda vracet. :)

Nádherně jsi to napsala. Máš talent na popis situací a pocitů. :-)

6 Arya Flowerny Turner | Email | 18. august 2013 at 20:10 | React

Z tohto idú také divné pocity. Je to dobré (haha, máš šťastie, že som po sebe pred chvíľou čítala článok, takže nejdem šprtať gramatiku xD) :D akurát ozaj neviem akú náladu to vo mne vyvolalo...

7 Any | Web | 19. august 2013 at 19:04 | React

Skvělé! Moc ráda to čtu. :)

8 Jass | Email | Web | 22. august 2013 at 11:10 | React

Poznáš to, keď trištvrte hodinu píšeš komentár, a potom sa len tak stratí?
No, tak to sa stalo teraz mne. Idem to skúsiť napísať odznova, ale asi to bude trošku kratšie. :3
Začnem tým, že máš veľmi dobrý štýl písania, neviem či to je slovnými druhmi, ktoré používaš, alebo kurzami [ak si na nejakých bola :D[, ale je to strašne pútavé, páči sa mi ako popisuješ pocity, a ako tam bolo aj to s detským snom.
Tento diel bol úžasný, nie každý spisovateľ dokáže napísať mužské POV, ale ty si to dokázala, a ešte ako! Klobúk dolu, tento diel bol skvelý. A strašne sa teším na ten ďalší, aj keď sa bojím čo bude s ich vzťahom. :D Lebo shippujem, shippujem all day all night. :D Čiže naposledy, klobúk dolu, palec hore, a novú časť čo najskôr. :3

Ak sa nenahneváš, napíšem ti komentáre k predošlým článkom sem, to vieš, moja lenivosť nemá hraníc. :D
Čo sa týka toho článku favourite bloggers. Nesmej sa mi, ale rozplakala si ma, prisahám na Aleca Lightwooda.
Ani nevieš, ako strašne ma to potešilo, koľko krát som si v mysli hovorila, že keď ti budem písať tento koemntár, napíšem ti všetko čo som mala na srdci, lenže ako som začala písať komentár, slová sa neobjavovali. Jednoducho to ani nedokážem popísať, nedokážem popísať, ako si mi zlepšila deň.
Ja som slniečko? :3 Otec ma kedysi volával svetielko. :D Ale, trafila si sa, som strašne malá. [152cm]
Stopäťdesiatdvacentimetrové, egoistické, príliš empatické a temperamentné čudo ťa dotiahlo späť k blogovaniu?! :3 Je mi cťou, najväčšou aká môže byť. :D
Ironické že tebe sa práve podarilo to isté. Nechcela som s blogom úplne seknúť, chcela som si nanajvýš dať dlhodobý hiatus, ale po tom tvojom článku mám chuť bojovať ďalej, preto aj tá rekonštrukcia. :) Teraz mám pocit, že ti nikdy neprestanem byť niečo dlžná. :D Och, tak takto sa cítila polovicu trilógie Katniss. :D
Nevieš si ani predstaviť, ako som zízala na vetu "Je mojou spisovateľskou, grafickou aj blogovou inšpiráciou," kým mi došlo, že nesnívam a že myslíš mňa. Vtedy niekedy som začala plakať. :D Lebo, je to vpodstate zábavné počuť to od teba, Ó Veľkej Leny, ktorá tak skvele fotí, píše, a ktorá má vždy dokonalé designy. :3 Aj tento je skvelý, samozrejme. :D
Dúfam aj ja, že sa uvidíme, lenže neviem nájsť žiadne kino v BA, kde premietajú COB, a že som už prehľadala tisíce stránok. :3

A čo sa týka recenzie na CoB, vpodstate takisto súhlasím. Cassiein štýl je strašne pútavý, ale niekedy som sa pristihla, ako nad niečím rozmýšľam a čítam, bez toho aby som tomu venovala pozornosť. Pravda, niekedy bolo tých opisov priveľa. :3
Asi však celkom nesúhlasím s tým, že celý nápad je originálny, predsa len, upíri, démoni, vlkodlakovia, atď., všetko tu bolo už predtým. Ale spojenie ľudí a anjelov, a celá tá história, to je neuveriteľne prepracované a aj originálne. :D
A milostný trojuholník, a tie zápletky okolo toho, to už je fakt strašne veľmi prepracované, niekedy som ani nevedela, komu fandím viac, či Jaceovi alebo Simonovi. :3 Ja som si favorita nenašla, na každom je niečo skvelé.
A s tými zarážajúcimi momentami súhlasím tiež, viac som ich zažila už len v celej trilógii THG. Lenže ten plot twist na konci prvej knihy, ty-vieš-čo-myslím, ten ma dostal tak, že predčil všetko z Hier o život, a dostávala som sa z neho ešte niekoľko mesiacov. :3
Ja som si v Anglicku kúpila piaty diel, keďže štvorka vychádza vo februári a dovtedy snáď počkám, lenže čakať až do 31/08/14 sa mi fakt nechce. :D
Inak, CoHF vychádza až 27.5.2014, takže aj oni si ešte počkajú. :D
Ale pravda, na internete sa dajú nájsť tie knihy. Lenže knižná podoba je knižná podoba. :D
Ach, Leny, vieš ako strašne mi chýbal tvoj blog? :3

9 Jass | Email | Web | 22. august 2013 at 11:10 | React

Och, a článok by som prijala o anime, alebo taká nejaká tématika :3

10 nikka | Web | 22. august 2013 at 11:21 | React

Och, dokonalý. Zase. Bože můj. Jak to děláš? Mít alespoň setinu tvého talentu, tak píšu a píšu a píšu!

11 Claire Drayen | Web | 24. august 2013 at 20:39 | React

Opravdu hodně moc mě zaujala ta myšlenka, že si znechutil to, co v dětství miloval, to je svým způsobem hrozně dojemné.
Škoda, že to nebylo delší, ale alespoň se budu moct těšit na další díl.
Ty prostě píšeš nádherně, píšu ti to už od honesty, od té doby co jsem poprvé něco od tebe četla.
Všechno tak nádherně popisuješ a máš skvělé nápady. A já mám prostě tvoje povídky moc ráda, ať už jednodílné nebo vícedílné :)

12 Nell | Web | 26. august 2013 at 8:41 | React

Víš, že mně chyběly naše komentáře? :3

Když to takhle říkáš, tak nějak napovídáš, že se nepotkají... To je škoda. A nebo si jen tak s námi hraješ, abychom všichni byli zdrcení a pak najednou šťastní. Jsem Zvědavá, jak to nakonec bude.

Strašně se mi líbí, jak se povzbuzuje k tomu, aby se vzpamatoval, ale najednou si představí její úsměv. Čekala jsem, že nebude myslet na nic jiného než na ni, ale ne, právě že ho to popohnalo. To je krásné. :)

Musí to být hrozné, když se někomu prací znechutí to, co dřív miloval. CO si pak ten člověk má počít? Nechci, aby se mi někdy něco takového stalo, nevím, co bych dělala. Ale co já vím, třeba se tomu neubráním.

Úplně naživo si představuju tu dlouhou chodbu plnou znuděných tváří. Nesnáším, když mám něco před lidmi říkat a oni se na mě jenom znuděně koukají. Chápu, že se cítil hrozně. Ah, plechovka s pivem. Já jsem myslela, že takový není. To ONA ho změní, že jo? :3

Ten konec, jak sledoval dešťové kapky na okně, mě strašně uklidnil. Já nevím, jak to přesně popsat, ale tohle prostě uklidní. :3

Napsala jsi to nádherně, už ti píšu poněkolikáté, že dokonale píšeš. A jsem si tím jistější čím dál víc, protože tahle povídka a celkově všechny články jsou čím dál lepší. :)

13 Cherylee | 27. august 2013 at 12:20 | React

To je tak deprimujúce a tak krásne :3  mám hrôzu že by som tak mohla niekedy skončiť *.*

14 jass | 28. august 2013 at 13:10 | React

Leny, kde si? :3 Chýbaš mi :D

15 Arya Flowerny Turner | 29. august 2013 at 22:22 | React

Jop, tiež sa pýtam kde si, ale to skôr preto, že chcem vedieť či ideš na Comics salon :) ja chcem ísť na vš. 3 dni, tak zháňam partiu :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama