Wanderlust (kapitola druhá)

3. august 2013 at 14:35 | leny |  wanderlust
Takže, aj keď prvá kapitola nemala nejako veľa ohlasov, rozhodla som sa pridať aj druhú. Nebudem si to písať sama pre seba. Aby som vám to trošku vysvetlila, príbeh je písaný z dvoch pohľadov. Aj z pohľadu muža, aj ženy. Bude sa to striedať takže najbližšie očakávajte tretiu kapitolu z pohľadu muža. Píšem momentálne štvrtú, opäť ma tento príbeh pochytil a som za to veľmi rada. Tak dúfam že sa vám bude páčiť aj táto kapitola a pokiaľ ste ešte nečítali tú predchádzajúcu, tak o článok nižšie :) Je tiež dosť možné že s 10 days photo challenge dnes nič nepribudne. Chcem pridávať články tak že každý deň jeden a potom mi tá challenge neumožnuje pridávať nič iné len fotografie. Takže to možno bude tak že každý druhý deň.

ONA
Nachádzala som sa hlboko vo svojich myšlienkách o mužovi z kaviarne. To, že ma pozoroval som si všimla už hneď na začiatku keď sa ešte neodvážil vstúpiť. Namiesto toho aby som kreslila zvyčajné prostredie kaviarne som začala kresliť jeho tvár. On si však ani nevšimol keď som sa naňho kútikom pozrela aby som vedela lepšie zakresliť jeho pery a nos. Bol zvláštny a niečím, čo nedokážem popísať, ma neskutočne priťahoval. Zdal sa mi byť iný ako ostatný. Ale život ma naučil že nič nie je také ako sa zdá. Snažila som sa zahnať myšlienky naňho no nedarilo sa mi to ani v najmenšom. Zo zadného vrecka na nohaviciach som vytiahla kľúče a otvorila dvere na svojom byte. Zavŕzgali, tak ako vždy,pre iných by to bol neznesiteľný zvuk ale ja už som si na to zvykla a považovala to za isté privítanie. V malej, úzkej chodbe som si vyzula plátené tenisky a odložila ich do poličky. Okrem nich tam bolo niekoľko podobných, len inej farby a jedny viac zničené ako druhé. Plátené tenisky boli mojou obľúbenou formou obuvy a najradšej zo všetkého som mala keď už boli staré a zničené. V nových topánkach som sa nikdy necítila príliš pohodlne.


Mojimi najobľúbenejšími boli práve tie čo som mala dnes. Boli to obyčajné, volakedysi biele plátené tenisky, ktoré som dostala od svojej najlepšej kamarátky na vysokej, Amy. Ona zo všetkých ma poznala najdlhšie. A práve ona zo všetkých ma opustila ako prvá. Nebyť spoločnosti v akej sme vtedy boli a nebyť alkoholu, dnes by som sa s ňou rozpárvala práve o tom mužovi. Zatiaľ čo ja by som jej rozprávala aký úžasný bol, ona by ma prekrikovala s tým že všetci muži sú rovnakí a všetci sú to svine. Jej rady ohľadom vzťahov som nikdy nebrala príliš vážne. Keď ju opustil priateľ, uzavrela sa pred akýmkoľvek iným záujemcom a stala sa z nej feministka, prehnaná feministka.
Mužov začala považovať za podradených v spoločnosti a všade kam išla presadzovala to že by sme mali dostávať vyššie platy a rovnaké pracovné príležitosti. Ľudí okolo nej to po čase začalo otravovať a tak som jej zostala iba ja. Boli sme tu pre seba navzájom. Ale to už bolo dávno. Bosá som prešla cez úzku chodbu, ktorá viedla do obývačky. Bola to tá najväčšia miestnosť v byte. Na zemi bol mäkký biely koberec a celá jedna stena bolo okno, ktoré mi poskytovalo nádherný výhľad.

Nebyť Amy, byt by vyzeral ako stará krabica z tehiel, ale ona to tu zariadila tak že sa to všetko premenilo na krásne bývanie, ktoré bolo v skutočnosti plné lacného nábytku, ktorý sa len podobal na luxusné výrobky za tisíce. Spokojne som si sadla na sedačku a z tašky vytiahla môj sketchbook. Začala som si prezerať jednotlivé kresby a spomínala som pri tom na ten moment keď som to kreslila. Dostala som sa až na úplne prvú kresbu môjho, momenálne, najobľúbenejšieho miesta. Starej kaviarne. Kresba zachytávala každý detail a bola tam aj Judy. Usmievala sa lebo si všimla že ju kreslím. Prelistovala som sa na koniec sketchbooku a pustila sa do dokresľovania mužovej tváre. Keď nastal čas dokresliť oči, nedokázala som si ich vybaviť. Nevedela som akú farbu mali, či boli menšie alebo väčšie. Do jeho očí som sa totiž nepozrela.

fotografia opäť z môjho milovaného tumblr.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Jessie / Jesspace | Web | 3. august 2013 at 15:26 | React

Páni, Má to niečo do seba, je to veľmi zaujímavé. Vieš veľmi dobre písať. :) Mne sa to páči, rovnako ako prvá kapitola ktorú som pred chvíľou čítala. :D

2 Alyson | 3. august 2013 at 18:22 | React

WOW!!! mne sa to páči

3 Smajlík | Web | 3. august 2013 at 19:43 | React

Veru, kto by HPčko nemiloval? :)
Aj môj. Vlastne najväčší ŽENSKÝ spisovateľský vzor :)

4 Infinity | Web | 4. august 2013 at 11:47 | React

To je nádherné, netušila jsem, že ona bude takhle úžasná. :-)
Takové lidi jako je ona, já obdivuji.
A ten konec je nejkrásnější. Přeci příště musí zjistit, jaké jeho oči jsou. :))

5 Licorne. | Email | Web | 5. august 2013 at 10:54 | React

Tak toto mi vyrazilo dych :3 Včera sa mi to čítať nechcelo
a tak som si to prečítala dnes ráno a nemám slov.
Ten koniec je strašne dokonalý ! o.O
Je krásne ako si to na konci popísala, že zachytávala každý detail ale nevedala si vybaviť jeho oči :3
Z teba bude spisovateľka.Máš ohromný talent.

6 nikka | Web | 5. august 2013 at 11:28 | React

Jé, díky! Jsem ráda, že tě můj článek pobavil.

Zajímavý nápad psát to z pohledu dvou osob, je to zas něco jiného:-) Skvělý,skvělý! Těším se na další kapitolu:)

7 Rai. | Web | 5. august 2013 at 12:50 | React

Jsem ráda, že pokračuješ :) právě mi na klíně leží kočka a nakukuje mi do notebooku, četla si to se mnou a říkala, že je to dokonale napsané a já mám stejný názor :DD Ale ne, fakt skvěle píšeš.
Doufám, že se do kavárny vrátí a opět se tam s tím mužem potká, aby mohla dokreslit jeho oči a aby se trošku víc poznali :)

8 Any | Web | 5. august 2013 at 14:07 | React

Opět úžasné! Těším se na další kapitoly! :) S těma teniskama je to naprosto přesné! :D Ta místnost na obrázku je překrásná! Má takové kouzlo. :) Když jsi psala, že on je jiný než ostatní... já mám takové lidi nejradši. Mám ráda ty, kteří jsou už od pohledu jiní. A jsou mi hlavně sympatičtí lidi s náramkama. x)

9 The Wall | Web | 7. august 2013 at 18:41 | React

Mě se to náhodou moc líbí - má to hlavu, patu, děj, různé detaily a i emoce - to není úplně všeude :-).
Vůbec si nemyslím, že by první kapitola byla nějak hrozná - ta se mi také moc líbila :-).

10 Caroline | Web | 8. august 2013 at 21:55 | React

Ahoj, jenom jsem se tě chtěla zeptat jestli by si mi na blog prosím neudělala design. Myslím jako jednoduchý nápis. Já bych ti pak třeba poslala email a popsala jak to chci. Prosím ozvi se na blog, děkuju moc :)

11 Mel - melplace.blog.cz | Email | Web | 9. august 2013 at 11:43 | React

Ahoj, v súťaži o najkrajší design si získala úžasné 3. miesto :)) Na mojom blogu ťa už čaká diplom.

12 Nell | Web | 9. august 2013 at 14:44 | React

Jestli se dá něco popsat tak, že ten, kdo to čte, vidí každý detail, při čtení se najednou ocitne na místě, na kterém se děj odehrává, nebo si dokonce všimne, že se vžil do postavy, teď se ti to právě podařilo. Nemůžu říct, že bys mně tím vyrazila dech, protože tohle je něco jiného, než co mi vyrazí dech. Tohle je něco nádherného, klidného a takového romantického, co bych mohla číst pořád dokola a dokola.

Vůbec se mi to nejdřív nechtělo číst, ale pak jsem si řekla, že to píšeš ty, že ty píšeš všechno nádherně, že to nebude jenom tak nějak napsaná povídka, aby se někdo prostě pokusil něco takového napsat. Takže jsem si sedla a začala číst. Naštvalo mě, když jsem musela oči odtrhnout od obrazovky a vrátit se do reality.

Je zvláštní, že se mu nedívala do očí. Ale někdy se opravdu člověk dívá jenom na určitá místa, třeba do tváře, a očí si skoro vůbec nevšimne. Doufám, že ho ještě potká, aby ty oči mohla dokreslit, nebo si je aspoň víc prohlédnout.

Nevím, jestli má cenu si číst i minulou kapitolu, ale že jsi to ty, přečtu si ji, protože bude určitě o co stát.

13 Smajlík | Web | 10. august 2013 at 9:47 | React

Len ti chcem povedať, že som si ťa pridala do Affs (ktoré už dávno nie je Affs, ale skôr niečo ako obľúbené blogy)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement