Wanderlust (kapitola prvá)

2. august 2013 at 20:16 | leny |  wanderlust
Povedala som vám že si chcem nájsť počas projektu aj miesto na nejaký písaný článok a tu je. Je to poviedka z môjho malého archívu rozpísaných vecí čo zrejme nikdy nedokončím. Dnes som sa rozhodla to opäť vytiahnuť. V podstate je to niečo na pokračovanie avšak dám sem iba túto jednu kapitolu (pokiaľ by bol záujem, môžem pridať aj viac častí ale to iba keby ste chceli). Nie je to ani tak dlhé ale rozhodne je to dlhšie ako moje iné jednorázové poviedky. A skôr ako sa teda pustíte do čítania by som vám chcela povedať o bloggerke, ktorá sem prišla z blogspotu a jej blog rozhodne stojí za to (už je aj hore :D) Je to wanderers, veľmi milé a talentované dievča. Rozhodne jej blog navštívte. A teraz už poviedka.

Sedela v asi tej najstaršej kaviarni akú človek mohol v tomto malom mestečku nájsť. Cez plecia jej padali plavé vlasy ako vodopád a na nose mala okuliare, ktoré by každému inému pridali na veku aspoň pár rokov. Ale jej nie. V rukách držala ceruzku, ktorú keď neohryzovala tak s ňou niečo čmárala do malého bločku, ktorý mala položený pred sebou. Pri bločku bola káva a tanierik s nahryznutým čokoládovým zákuskom. Sledoval som ju už dobrých desať minút a stále mi správaním pripomínala viac nejakého divného tvora z inej planéty ako človeka. Bola až príliš krásna, príliš zaujímavá na toto mesto. Zahodila svoj život, tým že tu bývala. Keby odišla mohla by z nej byť topmodelka ale namiesto toho žila svoj život kreslením si do zápisníka a pojedaním kalorických bômb v akýchsi starých kaviarňiach, ktoré boli dobré akurát tak na zatvorenie. Očarený som vošiel do kaviarne.


Zdalo sa mi že na milisekundu sa na mňa pozrela ale ak aj áno, nebolo to možné spozorovať. Sadol som si za stôl tak aby som ju mohol ticho pozorovať. Po chvíľke za mnou prišla čašníčka a opýtala sa ma čo si dám.
"Zelený čaj, poprosím."
"Samozrejme, hneď to bude."
Zobral som si novinky z kôpky, ktorá bola položená na stole. Boli staré už dobrých pár mesiacov ale to mi vôbec neprekážalo. Viac som sa sústredil na ňu ako na článok, ktorý som mal nalistovaný ale nezdalo sa že by si to všimla. Bola až príliš ponorená do tej čmáranice.
,,Nech sa páči," povedala čašníčka, a položila mi hrnček čaju na stôl.
,,Ďakujem. Môžem rovno zaplatiť? A ak to bude možné, aj za tamtú milú slečnu."
Nepovedala ani slovo ale úsmev čo sa jej zjavil na tvári stačil. Hneď jej bolo jasné o čo mi ide. Namiesto toho aby išla po účet, vybrala sa smerom k žene, ktorá ma tak pohltila.

Niečo jej tam začala hovoriť a pri to ukazovala na mňa. Nebolo to ani trošku príjemné, najmä keď som ich nepočul. Keď sa čašníčka vzdialila niekam odkiaľ ju už možné vidieť nebolo, mladá žena sa postavila a podišla ku mne. Sadla si oproti a pozrela sa na mňa.
,,Ďakujem ale za mňa platiť nikto nebude. Navyše som už zaplatila takže by to nebolo možné. V každom prípade, ďakujem za vašu ochotu," povedala a usmiala sa na mňa. Jej úsmev žiaril viac ako slnko a jej hlas bol symfóniou pre uši. Bola dokonalá. Nič viac nepovedala. Odišla.
Neschopný niečo povedať som tam ostal iba sedieť a uvažovať nad tým kto to môže byť.
Čašníčka menom Judy, ako som si prečítal na kartičke, ktorú mala pripnutú na tričku, mi doniesla účet a ja som zaplatil.
,,Neviete mi náhodou povedať jej meno?"
,,To nie, ale chodí sem dosť často. Vidím ju tu skoro každý deň."
,,Och, veľmi pekne ďakujem."
,,Som si istá že vás tu ešte uvidím."
Poslednú vetu povedala tak potichu že som ju skoro nezachytil. Usmial som sa na ňu a vyšiel z kaviarne na čerstvý vzduch. Pozrel som sa na hodinky a keď som si všimol koľko hodín je, začal som panikáriť. Už dávno som mal byť na dôležitom stretnutí.

fotografia z môjho obľúbeného tumblr.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 alfalfa | Email | Web | 2. august 2013 at 21:17 | React

Pekne napísané. Som zvedavá na pokračovanie :)

2 Kirstie | Web | 3. august 2013 at 10:58 | React

si talent :)

3 Sydney | Web | 3. august 2013 at 11:46 | React

El :) Nový prezývka :) Komentár píšem tebe ako posledný a potom už rýchlo vyrážame nakúpiť veci na grilovačku :D Preto si nestihnem ani poviedku prečítať ale čítala som cez tablet ešte články pred tým a moc si ma potešila že si ma v článku pripomenula s mojimi narodeninami :)
No myslím že takáto dĺžka vlasov mi na bohato stačí :D Aj keď mi dosť rýchlo vidieť odrastené vlasy spod farby :/
V Bijou brigitte majú fakt nádherné teda šperky a všetko možné a niektoré veci sú tam úplne bomba aj keď tie ceny no :( Dobre padám už rýchlo preč :D

4 Rai. | Web | 3. august 2013 at 12:55 | React

Nechtěla by jsi psát vícedílné povídky? Rozhodně bych je četla :)
Já si ani nedovedu představit sebe v brýlích. Rozhodně bych nevypadala krásně jako slečna z povídky. Tak nevypadám ani bez brýlí. Ale strašně moc by mě potěšilo, kdyby přišel někdo takový do kavárny, jako ten kluk a zaplatil by za mě celou moji "svačinku". :D Bylo by to milé :)

5 Licorne. | Email | Web | 3. august 2013 at 13:04 | React

Tak o tom dievčati som nič nepočula, ale jej blog vyzerá zaujímavo :)
Páči sa mi táto poviedka. Ty by si mohla napísať aj rovno román, tak krásne a talentovane píšeš.
Určite je to krásne a mňa to zaujalo. O

6 Infinity | Web | 4. august 2013 at 11:38 | React

Je to nádherně napsané. :-)
Ona mi přijde taková nedostupná, ten muž to s ní bude mít ještě určitě těžké. :)

7 Any | Web | 5. august 2013 at 14:01 | React

Prostě krásné! Hned jdu na na další díl. :) Kdysi jsem byla v Praze (a moc si přeji tam jet znova!) a chodila jsem do různých zapadlých uliček a objevovala jsem takové kavárny a byly prostě... úžasné. To je kouzlo větších měst, tyhle kavárničky. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama