"Vedela že hoci je iná, raz bude žiariť v dave pre niekoho, rovnako ako žiarila bábika v obchode pre ňu."

29. july 2013 at 12:46 | leny |  one time stories
Ozývam sa vám po veľmi dlhej dobe že? Mne to v každom prípade veľmi prospelo. Minulý týždeň som bola vo fotografickom tábore odkiaľ fotografie samozrejme ešte pribudnú. Vyskúšala som si nové veci a zistila som že potrebujem čierne plátno. Bol to jeden dokonalý týždeň počas, ktoré som spoznala super ľudí, niečo sa naučila a nakoniec 3 z mojich fotografií sú celý tento týždeň vystavené v Bratislave (kde to vás zaujímať nemusí :D hneď by ste vedeli moje meno :D). Inač nemám nič nové. Akurát tak objektív 24-105, ktorý som doteraz používať nemohla som konečne dostala do svojich rúk.

Dav ľudí ju prehliadal, nech sa snažila akokoľvek z neho vyčnievať. V jednej ruke pevne držala ruku svojej mamy a v druhej krabicu s bábikou. Bola to tá najkrajšia bábika akú kedy videla a z jej pohľadu to zrejme zistila aj mama, pretože jej ju kúpila. Bábika mala dlhé blond vlasy, nohy ako modelka a na tváry jej bol vidieť úsmev ako z fotografií. Z pohľadu dospelého človeka, vyzerala ako každá iná bábiky, avšak pre ňu bola tou jedinou peknou. Ako tak prechádzali ulicou plnou ľudí, krabicu s ňou držala ešte pevnejšie ako mamu lebo nechcela aby jej niekde spadla.

Hneď ako si vyzula biele topánky, teraz už celé špinavé od mlák do, ktorých poskákala, rozbehla sa smerom do svojej izby. Skočila na obrovskú, mäkkú posteľ a začala s náročným procesom vyberania bábiky z krabice. Jej malé ruky, krabicu otvorili rýchlosťou akou by to nedokázal nikto iný a opatrne z nej vytiahla bábiku. Chvíľku na ňu iba pozerala. Videla v nej dokonalosť. Dokonalosť, ktorú chce dosiahnuť každý. To jej však bolo jedno, zoskočila na zem a vytiahla veľký domček pre bábiky.


Hrala sa s ňou každý deň, vždy keď mohla. Bábika sa pre ňu stala vzorom. Chcela byť ako ona, byť krásna a dokonalá. Bolo to to jediné čo ju zaujímalo. Raz sa však s bábikou v ruke zahľadela do zrkadla oproti sebe. Vyzerala inak. Mala uhľovo čierne vlasy a svetlú pleť. Jej oči neboli modré, ale orieškovo hnedé. Zatiaľ čo bábika by bola v reálnom svete vysoká, ona bola malá aj oprit deťom svojho veku. Nemohla sa stať bábikou. A hoci chcela, plakať nezačala. Namiesto toho sa usmiala. Vedela že hoci je iná, raz bude žiariť v dave pre niekoho, rovnako ako žiarila bábika v obchode pre ňu.

Hoci taký kratší príbeh, myslím že dlhší by ste nezniesli. Dúfam tiež že ste na mňa úplne nezabudli, stále totiž žijem. Fotografia je od -Alzbettta :)
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Licorne. | Email | Web | 29. july 2013 at 13:35 | React

Ale tak somzrejme. Počula som, že si bola preč :) Vôbec to nevadí. Adele nemalo nič s tvojim menom ? OU :D tak toto by ma nenapadlo, ale El je určite krajšie, tak som rada, že si to zmenila :) Inač chválim prekrásny dizajn, ktorý tu máš. Je to opäť niečo iné, niečo nové a je to krásne. Naozaj sa podaril, som rada, že som zostala v obľúbených :))

Tento článok je tak krásne napísaný a na konci je to tak dokonalé. Strašne sa mi páči ako popisuješ každý detail o tej bábike apod. Musím ťa pochváliť opäť to je krásne dielo. Ty by si si zaslúžila veľkú odmenu, popravde som nikdy nenašla slovenskú bloggerku, ktorá by tak krásne písala. Máš talent, veľký talent.

2 nikka | Web | 29. july 2013 at 13:52 | React

Dokonalý příběh! Páni, máš a píšeš takhle skvěle?! Klobouk dolů teda:-)

Jinak - fotografický tábor? Wow! To muselo být užasné. A na fotky se těším! A ten objektiv jsem vždycky chtěla vyzkoušet!:-)
A to, že ti visí fotky v Bratislavě, to je velký úspěch, gratuluju!:-)

3 Claire Drayen. | Web | 29. july 2013 at 13:59 | React

Zapomenout na tebe? Nikdy :)
Já bych delší radši, klidně bych to přečetla, tak příště jo? :)
Na fotky z tábora se moc těším, musela to být úplně skvělá zkušenost :)

V tom jednom odstavci, kdy tu panenku rozbalovala jsem pocítila touhu si taky jednu hned koupit, ať už to zní sebehůř, je to tak :D Vzpomněla jsem si, jak jsem barbie sama rozbalovala, když jsem byla mladší, a jaký pocit to byl. Vím že jsem obdivovala její vlasy a křivky, nemohla jsem se dočkat až si s ní budu hrát, až jí pojmenuju a vymyslím pro ní příběh, skrz kterým bude procházet.
Děkuju ti za tohle připomenutí do dětství. Jen to dokazuje jak skvěle a úžasně píšeš :)
Závěr je vážně nádherný a překrásný, jsem ráda, že se nerozplakala :))

4 -S/paramore-team.blog.cz | Web | 29. july 2013 at 15:46 | React

máš moc pekný blog :)) tie články

5 Smajlík | Web | 29. july 2013 at 18:59 | React

Ja by som pokojne uvítala aj dlhší. Zamyslela som sa nad tým nad mnohými vecami a veľa vecí som si predstavovala a prečítala som to tak rýchlo, že som si to ani neuvedomila a už som bola na konci článku, či príbehu. Strašne pekne si to napísala. Predstavovala som si pri tom veľa vecí a v jednu chvíľu som mala pocit, že čítam nejakú kapitolu z nejakej poviedky, ktorú som pred tým nikdy nečítala a teraz neviem, čo sa udialo po minulé kapitoly :)

Ďakujem. Som strašne rada, za tvoj komentár. A vlastne, za všetky komentáre k tomu článku. Robia mi radosť, i keď na článkoch nedám znať, lebo dlho žiadny nebol pridaný, ale to tak, keď ťa múza opustí. A som rada, že nie som jediná, kto občas prežíva krízu. Ja ju už mám však dlho a nebolo by zlé, keby som ju prelomila. Dosť ma škrie, že som nepridala žiadne pokračovanie niektorej z poviedok. Ale možno je to taj tým teplom, že sa mi nechce otvoriť word a donútiť sa písať. Potom sa vždy rozbehnem a niekedy neverím, že som to vôbec napísala ja, i keď občas to stojí za dve veci.

Súhlasím. Sydney a Licorne sú úžasné, hlavne Licornine komentáre :)

6 wanderers | Web | 29. july 2013 at 20:02 | React

Fotografický tábor, to by bol raj pre mňa. Dúfam, že si si to užila najviac ako sa len dalo. (aj za mňa-i keď sa vôbec nepoznáme) túžim po zrkadlovke, no tento sen sa mi tak rýchlo nesplní. A tak svoju fotografickú lásku prežívam so svojim ružovým /prvým) kompaktom, s ktorým sa snažím vyčarúvať fotky. A zatiaľ sa mi celkom darí. ten pocit keď uvidím premňa nádhernú fotku, ktorú sa mi podarilo zachytiť je na nezaplatenie.

a k hlavnej podstate článku. som úplny laik v písaní a hodnotiť ťa akým štýlom píšeš, to bohužiaľ neviem. preto to nechám skúsenejším ,spisovateľkám, ak sa nenahneváš. mňa však zaujala téma. opisuješ to úplne nádherne,. páči sa mi, že vlastne to čo si chcela povedať (aspon dúfam že je to hlavná pointa) že nemusíme byť dokonalý, pretože raz príde niekto, kto nás bude mať rád presne takých aký aj sme.

veľmi sa mi na tvojom blogu páči. už dlhšie tvoje články sledujem, no odvážila som sa pridať komentár až teraz. keď už aj ja mám blog.
prajem ti veľa veľa úspechov :)

7 sueyeah | hippogryph.blog.cz | Web | 29. july 2013 at 21:39 | React

je to nádherne nepísané. Nechám to však ohodnotiť niekomu kto sa v tom vyzná. Pre mňa je to proste dokonalé (:

8 Any | Web | 29. july 2013 at 22:14 | React

Krásně napsané. :)
Já chci taky na fotografický tábor!! Už se těším na ty fotky. ;)

9 Infinity | Web | 30. july 2013 at 0:21 | React

Je dobře, že sis to na tom fotografickém táboře tak užila a gratuluji k takovému úspěchu, že budou vystavené tvoje fotografie v Bratislavě. To musí být úžasný pocit, mám radost za tebe. :-)

A to o té panence je nádherně napsané, líbí se mi ta metafora, jak se to dá srovnat s životem a jak to chodí. Také je úžasný ten konec, jak si ta holčička uvědomila tu zásadní věc. Jsi moc šikovná a jsem ráda, že jsi zpět. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama