June 2013

Moje malé (veľké) závislosti

28. june 2013 at 20:02 | leny |  myself end
Je mi to veľmi ľúto a mám chuť sa za to poriadne zkritizovať čo zrejme aj urobím, ale...boľa som príliš lenivá a zaneprázdnená rozhovorom s jedným človekom že som neprepísala ani jeden z pripravených článkov pre vás. Áno, viem, som strašná a mala by som so sebou niečo robiť. Ale to sa nedá, keď vám život konečne začne dávať aký taký zmysel, vykašlete a na celý internet a neriešite či majú vaše obľúbené osoby vôbec doliezť na váš blog. Takže prepáčte, ale aspoň vám hovorím že dva týždne sa na mňa môžete vykašlať. Potom na mňa ale nezabúdajte.


  • Veci s nadmerným obsahom cukru. Či už čokoláda alebo niečo iné, je to mojou závislosťou celý život a viem že nie som jediná. Aj keby som sa akokoľvek snažila, nevydržím bez niečoho sladkého.
  • Jimmy, alebo teda môj fotoaparát, moja prvá milovaná zrkadlovka. To už ale všetci dávno vieme že som nesktučone závislá práve na tomto čiernom stvorení.
  • Blog. Ach, dúfam že sa toho raz dokážem zbaviť. Aspoň v čase keď budem maturovať. Obávam sa, že už som si na tom vypestovala veľkú závislosť a nie je deň kedy by som sa nepozrela čo nové u mojich obľúbených bloggeriek (Jass, Licorne, Claire, Jomei) a nepozrela či nepribudol nejaký komentár u mňa.
  • Hudba. Niektorí počúvate One Direction, Justina Biebra, Cher Lloyd a podobných. Ja žijem pre Bring Me The Horizon, Black Veil Brides, Paramore, 30 Seconds To Mars, Pierce The Veil, Asking Alexandria a odo dneška aj Mayhem (ich cesta je fascinujúca). iPod sa mi vybije každý deň a to preto lebo sa nedokážem vzdať toho že by som nepočula dokonalý hlas niektorého zo spevákov z vyššie uvedených skupín a samozrejme mnohých iných.
  • Knihy sú jednou z tých 'zdravších' závislostí. A od kedy mám Kindle -čo je čítačka kníh pre tých, ktorí tento pojem nepoznajú- knihy sú na dennom poriadku. Samozrejme najviac čítam večer a som schopná prečítať celú knihu za jeden večer.
  • Zisťovanie všetkého možného o ľudoch z triedy. Som jedna z tých, čo radi vedia všetko o každom, a cítia sa potom lepšie lebo vedia čo môžu čakať. A navyše, rada dopomáham ľudom dať sa dokopy takže vždy je lepšie vedieť či sa daný dvaja ľudia majú radi alebo nie :)
  • Jessie. Jessie síce nie je foťák, ale je to fotografická duša. Je to človek, ktorý jednoducho je mojím obrovským vzorom. Síce jej už mesiac dlžím design, ona je taká dobrá, a stále žije a nezabila ani mňa. Navyše si perfektne rozumieme a s maloktorou osobou, čo som spoznala cez net si tak dobre rozumiem. Vyrovná sa ľudom z mojej triedy ako sú N. a A., a jediné čo ma delí od stretnutia sa s ňou že ona je z východu a ja zo západu.
Fotografia od romadmtrch

Láska, kapitola tretia

25. june 2013 at 21:34 | leny |  life notebook
Do tejto kapitoly pridávam trošku viac z výletu, kedže som sa stále nedopracovala ani k prvej vete, informačného článku. Mimochodom v sobotu odchádzam na dva týždne, a stále pre vás nemám pripravené absolútne žiadne články. Budem to musieť nejako napraviť, ale nebojte, ja niečo vymyslím. Mimochodom dnes som mala dokonalý deň. Neviem či by mohol byť zlý, ale narodeniny sú narodeniny. A samozrejme tie krásne darčeky od mojich milovaných kamarátiek. A najlepšie bolo, keď som sa mohla vysmiať spolu s najlepšou kamarátkou a jedným fakt skvelým chalanom, môjmu milovanému (irónia, sarkazmus, klamstvo,...hovorte tomu ako chcete) M. do tváre. Na moju obhajobu, nebolo to naschvál, on nás rozosmial. Poviem vám že tento článok je písaný za stáleho rozmýšlania o dokonalosti istej osoby. Iba N. a A. však vedia o koho ide.

Narazila. Prudký pád ju na malú chvíľku oslepil a ona nebola schopná pozerať sa pred seba tak aby videla poriadne. Hlava sa jej točila, a telo si robilo čo chcelo. Nedokázala to zastaviť. Zrazu sa však pred ňou objavilo niečo maličké. Najprv jej to poletovalo okolo hlavy ako malá svetluška, avšak ako to tak poletovalo, začala sa to meniť v niečo väčšie. Niečo tak známe, a pritom si nevedela spomenúť čo to je. V tom to prudko vyrazilo pred ňu a ona to bezhlavo začala nasledovať. Netušila kam ide alebo čo ju tam čaká, bolo hlavné že sa tam dostane.


Keď ten neznámy tvor konečne spomalil, uvedomila si že sa dostala do pasce. Nebola rovnaká ako tá, z ktorej unikla. Bola iná, príjmenejšia, krajšia. Ale stále to bola pasca. Nemohla vedieť či sa odtiaľ dostane živá, alebo so zlomeným krídlom. Jedno však vedele určite, jej cieľom, je dostať toho tvora, a zistiť prečo ju sem priviedol. Prečo ju tak okúzlil, a prečo si ho nevšimla nikdy predtým. Bol pri nej celú tú dobu, a ona to nevedela. Bol tak blíko, že ani sa ani nemusela natiahnuť, aby toho tvora chytila do ruky.

No aj napriek tomu, že sedela uväznená, ako predtým, bolo je dobre. V jej tele prúdil krásny pocit a istý druh adrenalínu naraz. Bola časovanou bombou, ktorá keď vybuchne, môže všetko zničiť, alebo všetkému pomôcť. To však nezistí, dokm nebude vedieť, kto ten tvor je a čo s ňou plánuje robiť. Počas jej hlbokých úvah, si nevšimla že ju tvor pozoruje, avšak keď sa zjavil priamo pred ňou, cítila že ten pocit ide z neho. To príjemné teplo, ktoré jej vykúzli úsmev na tváry a prinút začervenať sa. Nazvala ho Láska.

Veľké ďakujem, za dnešnú fotografiu patrí play-my-game. Človek ani nevie koľko talentovaných ľudí, okolo seba má, kým sa poriadne nepozerá.

10 faktov o mne

23. june 2013 at 12:29 | adele |  myself end
Kedže vás vidím po troch dňoch, rozhodla som sa napísať nejaký ten krátší článok na tému: ja (me, myself and I). Áno, presne tak, hoci píšem príbeh môjho života, chcem aby ste vedeli aj čo to o mne. Niektorí ma už poznajú, iní nie.
Výlet som si užila maximálne, a hoci jedného kamaráta vyhodili v deň odchodu na výlet, zistila som, že to bolo len a len dobre. Nebol tam nikto kto by to pokazil, jediné čo mi vadilo, bol hmyz. A toho sme mali veľmi veľa všade. A síce to tam bolo z roku 1994 (aspoň podla textov na zadnej časti obrazov (aj my sme sa podpísali)), bolo to to najdokonalejšie čo som kedy zažila. Ale o tom asi až zajtra alebo dnes večer. Uvidíme.

  • Som realista, nedokážem vidieť niečo zlé v dobrom svetle ani naopak. Vždy vec vidím takú aká je. Nesnažím sa zbytočne si niečo nahovárať.
  • Postavy v mojich príbehoch často získavajú moje vlastnosti a schopnosti, ktoré by som chcela mať.
  • Som závislá na mojom foťáku, keď sa ho chce doktnúť niekto iný, som veľmi protivná, zúrivá a zazerám takým tým pohľadom čo hovorí že osobu zabijem ak s ním niečo spraví.
  • Nenávidím sa za svoju lenivosť. Na výletoch je moja lenivosť ešte horšia ako doma, ale aspoň viem že nie som jediná, ktorej sa nechce umývať si zuby každé ráno a večer keď namiesto toho môžem začiť super okamihy s ľudmi, ktorých mám rada.
  • Ľahko sa zamilujem. Nedávno (teda na výlete) som so spolužiačkou preberala, ktorí chalani z našej triedy sú pekní. Prišli sme na niečo naozaj zaujímavé. 11 z 18 chalanov by som brala okamžite. Či už vďaka výzoru, povahe alebo obom (v oboch by ich počet naozaj klesol :D)
  • Milujem písanie príbehov, hoci som nikdy žiaden nedokončila. Vždy mám v hlave ako sa to skončí, no nedokážem sa k tomu dopracovať, lebo sa na záver tak teším, že sa mi nechce písať ani úvod a jadro.
  • Nemám rada horrory, a to dokonca ani s kamarátmi. Neznášam ten pohľad na to ako niekto zomiera alebo mu je ubližované. Aj keď pri Sawke na to boli dôvody, hnusilo sa mi to.
  • Neustále sa sťahujem z blogu na blog. Za posledný rok som mala asi 6 blogov. Nedokážem to vysvetliť.
  • Nerozumiem slovenčine, napriek tomu že je to môj rodný jazyk. Nebyť ľudí, ktorí sú okolo mňa na hodine, nevedela by som vôbec nič a pravdepodobne by som prepadla.
  • Rada sa učím cudzie jazyky. Zrejme je to kvôli tomu že nechcem žiť na Slovensku, ale chcem sa niekam presťahovať. Najviac ma baví angličtina a španielčina no neskutočne rada by som chcela hovoriť po nórsky a taliansky.
Dnešná fotografia patrí Jessice Neuwerth. Jej fotografie sú natoľko krásne, že očaria naozaj každého. Zajtra pridám dlhší článok o výlete, a potom už čakajte tie moje bežné kecy na rôzne témy.

Útek, kapitola druhá

19. june 2013 at 20:01 | leny |  life notebook
Kedže zajtra odchádzame na koncoročný školský výlet, na ktorý sa veľmi teším, očakávajte že v piatok sa tu určite nič neobjaví, a v sobotu možno iba v neskorších večerných hodinách. Ale nebojte, počas výletu, cesty a toho všetkého budem písať články do môjho novo kúpeného zápisníku, do ktorého som sa na prvý pohľad zamilovala. Všetky články potom prepíšem, a budem uverejňovať v istých intervaloch počas doby, keď tu cez letné prázdniny nebudem.

Pocit že bola slobodná, bol neopísateľný, a pre mnohých nie veľmi známy. Tí čo ostali uväznení v klietke boli prenechaný do rúk osudu, zatiaľ čo ona zobrala svoj život do vlastných rúk. V tej chvíli mohla robiť čokoľvek, mohla lietať vysoko aj nízko, mohla som prístáť kde som chcela, moohla som všetko. V tom sa v mojej hlave však objavila jedna malá myšlienka. Ešte nie je koniec. Stále ju čaká niečo na čo tak dlho čakala, a pre čo tak dlho pracovala. Snažila sa, a chce poznať výsledok.


Myšlienku na to však zahnala, a začala premýšlať o úteku. O tom čo ju prinútilo rozmýšlať nad útekom, čo jej ukázalo cestu k úniku a čo to pre ňu znamená. Vedela že je zatiaľ slobodná, no vedela tiež že raz ju určite nájdu, a ona to bude musieť absolvovať znova a znova. Stále dookola, po celý jej život. Avšak medzi tým môže spoznať toľko nového, o čom bude môcť celý ďalší zvyšok života uvažovať, môže spoznať niekoho ako je ona a môže nájsť niečo čo ju navždy zmení a zmení k lepšiemu. Všetko sa môže stať, je to len na nej. Ako využije čas, ktorý strávi vonku je v jej rukách.

Dnešný článok je zrejme vážne o ničom, je krátky a ja pochybujem že v tom budem tak skoro pokračovať, aspoň nie v najbližšej dobe. Písať o niečom dobrom, je oveľa náročnejšie ako písať o pochmúrnych udalostiach v živote.
~gyaban, práve tebe dnes ďakujem za fotografiu k článku, hľadala som vážne dlho, a konečne som narazila na niečo naozaj úžasné.
Ďalej ďakujem za všetky krásne komentáre a návštevy na blogu. Je to pre mňa ako energetický nápoj, ktorý ma núti písať stále niečo nové.

Detský vzor

18. june 2013 at 19:28 | leny |  articles on theme
Na dnešný článok som mala pripravených hneď niekoľko tém, avšak mohla som napísať iba o jednej. S výberom mi pomohla skvelá Arya, ktorej ešte stále dlžím design. Šikana bola príliš otrepaná, s tým som musela súhlasiť no aj tak sa tu niekedy objaví článok na túto tému. Potom som mala ešte niečo no to si neviem spomenúť čo. Tak nakoniec to skončilo pri detských vzoroch/idoloch. Musím poďakovať niekoľkým skvelým ľudom: Jass, Licorne a samozrejme Sydney. Tieto bloggerky spravili môj deň krajším a zlepšili moju náladu o 110%. Ďakujem.

Určite si všetci pamätáte, svoje detstvo a určite si pamätáte ako ste obdivovali nejakého superhrdinu, Hannu Montanu či iné často zobrazované osoby, či už reálne alebo nie. Možno si pamätáte že ste chceli byť ako on/ona, možno ste chceli byť ešte lepší a možno ste ich iba chceli aspoň raz za život stretnúť. Je to úplne bežná vec. Je tu však pár vecí, ktoré ma akosi dostavjú do momentu, keď neviem čo si o tom mám myslieť.

Pre dieťa je iba dobré, ak má niekoho, na koho sa chce podobať, má nejaký cieľ a učí sa ako byť cieľavedomé v živote. To chápem, a som naozaj rada že som patrila medzi tie deti, kedže cieľavedomosť je jedna z mojich mála naozaj užitočných vlastností. Druhá vec, je však to, že nie každé dieťa si za vzor vyberie princeznú či superhrdinu. V mnohých filmoch sú zlé postavy oveľa príťažlivejšie a síce dobro vždy vyhrá nad zlom, nie každému dieťaťu sa musí hneď vybaviť v hlave že zlý človek je jednoducho zlý a neurobí nič pre iných ako pre seba. Predsa len, tie zlé postavy bývajú viac cool ako tie dobré a deti chcú byť predsa cool.


Ďalšia vec, je dnešná finančná situácia mnohých rodín s deťmi, ktoré by radi dopriali svojim deťom to najlepšie a dali by im aj modré z neba čiže v prípade detí, figúrku Spidermana alebo Popolušky, no v dnešnej dobe, si výrobcovia za tieto hračky pýtajú až nehorázne sumy. Mnoho rodičov tak musí sledovať, smútok na tváričkách malých detí, ktoré nedokážu pochopiť, že nie je dostatok finančných prostriedkov na to aby im kupovali každý týždeň, novú hračku, kedže v dnes sa tieto hračky vyrábajú ako na bežiacom páse a každú chvíľku je niečo nové, niečo lepšie.

Mnoho hercov si možno ani neuvedomuje čo za obrovské bremeno to je, keď zoberú ponuku zahrať si vo filme niekoho, kto sa môže stať budúcou detskou hviezdou akou pre nás bola napríklad Hannah Montana, Selena Gomez či všetky ziveratká Littles Pet Shop, Polly Pocket či Barbie. Čo keď sa prihodí nejaká nešťastná náhoda, a daná osoba spraví niečo veľmi zlé? Dieťa to zistí, a bude si myslieť že je to v poriadku lebo predsa len, je to jeho detský vzor. Chce byť ako on(a).

V podstate sama nechápem, čo za názor mám, ako v jednom z mojich obľúbených seriálov, zoznam Pre a Proti je vážne skvelou možnosťou zistenia toho. Netrvdím že dieťa nemá mať svoj vzor, ale keď budem mať dieťa ja, radšej si odkontrolujem čo za veci pozerá, je lepšie ak bude mať do svojich 8 rokov za vzor princa, ktorý zachrnáil princeznú, ako zlého bojovníka, ktorý zomrel.

Za dnešnú fotografiu k článku ďakujem ~hersley. Nič lepšie som nájsť ani nemohla.

Explózia, kapitola prvá

17. june 2013 at 20:03 | leny |  life notebook
Najprv by som sa vám chcela poďakovať za krásne komentáre k predošlému článku, veľmi ste ma potešili a taktiež sa chcem poďakovať úžasnej bloggerke Licorne za to že mi aj v neskoršej večernej hodine dokázala vyčariť úsmev na tváry tým že si môj blog ani nie hodinu po založený pridala do obľúbených. Je to úžasné a mňa to neskutočne potešilo :) Rovnako tak komentáre ostatných či už k článku alebo blogu. Ďakujem.

Prechádzala sa sem a tam, lietala okolo zmesy pocitov a myšlienok, no nedokázala nájsť jedno pokojné miesto, kde by mohla pristáť a o všetkom pouvažovať bez toho aby ju niečo rušilo. Potrebovala to viac ako čokoľvek iné. Dochádzala jej sila, a už nemohla pokračovať ďalej. Cítila sa ako uväznaná v klietke, z ktorej niet úniku.
Všetkého bolo až príliš veľa na to aby sa to nezmiešalo a nevytvorila sa z toho obrovská masa toho čo sa nachádzalo v jej hlave. Život jej utekal a ona ho nevládala dobehnúť. Padla na zem a nevedela ako pokračovať. Bola duchom, bola prázdna no zároveň toho mala v hlave toľko že nevedela čo robiť.


A v tom sa pred ňou objavila malá, skoro neviditeľná dierka, cez ktorú by sa dostala von, dostala by sa na slobodu. Z posledných síl vstala, vzlietla a hoci pomaly, začala sa blížiť práve k tomu bodu, ktorý ju delil od slobody. Ešte kúsok, opakovala si. Bol to on čo ju zachránil pred explóziou a koncom, bol to ten moment keď v diaľke zazrela dierku, ktorá symbolizovala nádej. Život jej dal ťažkú skúšku, no nič nie je stratené až po úplný koniec. Aj v tom poslednom moemnte sa môže zjaviť niečo čo vás zachráni. Sloboda.

Dúfam že sa vám páčil aj dnešný článok, life notebook je v podstate o mojom živote, o tom čo prežívam vo svojom vnútri no nechcem o tom nikomu povedať. Nepíšem to zo svojho pohľadu, z neznámych dôvodov. A hoci to malo byť o mne, o tom ako prežívam svoj život, trošku sa to zvrtlo na tento "emočný kôš".
Takmer som zabudla, za fotografiu k článku dnes môžem poďakovať ~dreamerzee. Bolo to presne to čo som hľadala. Ďakujem.

Osobnosti na internete

16. june 2013 at 20:24 | leny |  articles on theme
Internet je v tomto naozaj dokonalý, keď ste na internete nemusíte byť tým kým ste v realite. Môžete byť celkom odlišná osoba, ktorá nemá nič spoločné s tou pravou osobou. Toto však zahŕňa aj ľudí, ktorí nemajú akokoľvek dobré úmysly a tým myslím konkrétne takých pedofilov. Ale nechcem hovoriť o tom, chcem hovoriť o bloggeroch. Kým v skutočnosti sú, aký sú a čo sa im preháňa hlavou keď kliknú na tlačítko 'Nový článok' na blogu? Je iba málo tých, čo sú rovnaký v realite aj na blogoch. Hoci ich články môžu byť plné optimizmu, v skutočnosti to môžu byť pesimisti, ktorí skúšajú aké to je písať v tom pozitívnom smere.

Nie som žiadna výnimka, keby ste ma mohli celý jeden deň pozorovať v škole, a nevedeli by ste že som ten kto píše tento článok, nikdy by ste si ma zrejme nespojili so mnou na internete. V realite som niečo nechutné a odporné, a preto že o tom viem, som si zvolila byť niekým kým by som chcela byť, kým sa snažím byť. Prekvapivé je však to, že mnoho ľudí čo sú na blogu, si zvolia byť príkladom toho čo na sebe mnoho ľudí nenávidí. Bývajú protivný, otravný a rovnako odporný ako ja v realite. Zaspamujú vám blog reklamami, budú vám písať ako veľmi sú vaše články hlúpe a oni sami nebudú mať ani jeden článok na blogu, z ktorého by ste sa mohli dozvedieť niečo o nich.


Otázkou je prečo sa snažia byť príkladom toho najhoršieho z ľudských vlastností, ktoré nám nadelil či už Boh alebo evolúcia. Odpoveď nie je u každého jedinca rovnaká, každý má na to iné dôvody a je to rozhodnutie daných jedincov takže im do toho v podstate nemám čo kecať, ale keď už ničia náš sen byť lepším aspoň cez naše články nevidím rozdiel prečo by som im ja nemala ničiť ilúziu o tom že sú niečo, čo bude mať niekto rád. Ich blogy po čase upadnú, prestane ich to baviť, ale za ten čas môžu napáchať veľkú škodu.

K tomuto článku ma inšpiroval jeden obrázok, s jednou obrovskou myšlienkou- On the internet you can be anything you want. It's strange that so many people choose to be stupid.
Za fotografiu k článku chcem poďakovať ~Trixx23, ktorá fotí nádherné fotografie a síce ani nevie že som jej fotografiu použila, urobí mi len a len dobre ak v budúcnosti nebudem musieť hľadať autora.
Dúfam že sa vám článok páčil, a že si ho prečíta aj niekto z tých "príkladov" aby zistili že to čo robia, pekné nie je.